Tak ako veľa ľudí, aj ja som začala s jogou, aby som zlepšila svoje fyzické zdravie. Behávala som a potrebovala som niečo na ponaťahovanie celého tela. Vtedy mi padla do oka jogová knižka po dedkovi a už som nikdy neprestala. Jedno viem určite, je to jedna z najkonzistnejších a najtranformatívnejších vecí, aké som kedy robila. Prečítajte si, čo ma joga naučila.
Moje začiatky vyzerali úplne rovnako ako pre každého. Aj keď som športovala celý život, jogové pozície, pohyby chrbticou, rotácie, boli niečo úplne iné, čo som poznala dovtedy. Vyskúšala som a veľmi mi to nešlo, ale paradoxne som sa na konci cítila lepšie. Tak som to skúsila znova.
O 10 rokov neskôr sa joge stále venujem a baví ma viac ako kedykoľvek predtým. Z niečoho, čo začínalo ako večerné naťahovanie po behu zo starej knihy sa stalo poslanie aj práca. Zmenilo sa aj to, ako jogu vnímam. Už to nie je len obyčajné cvičenie, vďaka ktorému trénujem telo, ale joga mi dala oveľa viac a verím, že rovnako môže mať pozitívne účinky pre každého.
K joge som sa dostala po tom, ako som si naštrbila zdravie pri behu. Pretrénovanie, slabá regenerácia, veľa iných povinností, veľké objemy... vôbec som nevnímala, že by moje telo potrebovalo pauzu. Tak mi to naznačilo jasne. Joga je naopak založená práve na navnímavaní vlastného tela a nestalo sa mi, že by som sa kvôli nej pretrénovala. Je skvelé, že pri joge nejde ani tak o výsledky, ako o cestu.
Joga nás ukotvuje v prítomnosti, cez dych a pohyb, všímavosť na vlastné telo sa učíme zostať tu a teraz. Tiež nás učí predýchať prítomnosť, ak je náročná, no tiež akceptovať zmenu. Aj keď viem nejakú pozíciu, neznamená, že zajtra mi pôjde. Možno som len unavená a potrebujem oddych, tak si doprajem relaxačnú prax. Telo nie je stroj, na podložke ani mimo nej, akceptujme, ako sa dnes cítime, nestrachujme sa nad zajtrajškom a doprajme si čas.
Nedávno ma niekto napravil v bojovníkovi 2. Jedna zo základných pozícií, o ktorých som si myslela, že ju mám zvládnutú. Bola to drobná zmena, ale urobila veľký rozdiel. Posúvame sa a učíme neustále a aj na veci, ktoré sme pochopili, sa s odstupom rokov pozeráme inak. Čím viac sa joge venujem, tým viac vidím to, čo ešte neviem – platí to tak pri všetkom. Vždy existuje nová vec, ktorú sa môžem naučiť, miesta, ktoré objavím a prekážky, ktoré zvládnem.
Čím viac jogu trénujem, tým viac sily má moje telo. Môžem sa naň spolahnúť, dokáže veci, o ktorých som ani netušila, že sa dajú, a moja kondička je oveľa lepšia ako keď môj vek začínal dvojkou. Tak ako som pred pár rokmi neverila, že urobím stojku na hlave, tak som neverila, čo všetko viam v živote dokázať. Žijem ho s väčšou dôverou. Viem zmeniť prácu po tridsiatke, viem odísť zo situácií, ktoré mi nedávajú zmysel, a viem si určiť cieľ a ísť za ním. Niekedy si limity určujeme len sami alebo sa nepochválime za všetko, čo sme už zvládli.
Ani neviem koľkorát poviem počas lekcie jogy – nádych a výdych. Rovnako často sa to snažím opakovať sebe. Kvalita dychu ovplyvňuje naše prežívanie a naopak. Čiže pokojným a hlbokým dýchaním vieme upokojiť aj našu myseľ. Hlboký nádych a výdych je náš najväčší dar a môžeme sa k nemu vrátiť hocikedy. Napríklad aj teraz.
V joge som popadala veľa. Určite ešte aj popádam. Je to tak v poriadku, treba sa zasmiať a ísť ďalej. Rovnako aj v živote, pád nie je to najhoršie, čo sa nám môže stať, práveže nás môže veľa naučiť. Dôležité je, či to skúsime znova.
Dúfam, že vás tento článok inšpiroval k tomu, aby ste jogu vyskúšali tiež. Ak ste tak už urobili, dajte mi vedieť, čo joga naučila vás.